'A LUNA E 'O MARE Pisano - Falvo Diceva 'a luna janca: "Oje mare, mare... nun voglio fá cchiù luce quann'è 'a sera... Mme dispiace pe' sti marenare, ma, a stu paese, nun ce vengo cchiù... Ccá se spassano a fá 'ammore quann'io sóngo chiara chiara... E nun sanno ca pur'io tengo nu core, comm''o tiene pure tu... Oje mare, mare... a Napule só' tutte 'nnammurate, 'e ffemmene só' troppo appassiunate... Mme ne vaco... Accussí voglio vedé comme fanno senz''e me..." E rispunnette 'o mare: "Oje luna, luna... chi, meglio 'e te, mme pò dá cchiù ragione? Ma tu t''e gguarde sulo, pe' furtuna, mentr'io nun saccio cchiù che suppurtá... Varchetelle a centenare... Vase, lacreme, suspire... E po' doppo, siente 'e dicere: - E' stu mare ca peccato ce fa fá! - Oje luna, luna... a Napule só' tutte 'nnammurate... 'e ffemmene só' troppo appassiunate... Mme ne vaco, accussí voglio vedé comme fanno senza 'e me!..." Nu viecchio piscatore ca sentette chistu trascurzo fatto dint''a notte, "Tu nun capisce, oje luna, - lle dicette - si te ne vaje che male ce puó' fá!?... Ccá se magna pane e ammore, ccá se canta pe' stu mare... E si, overo, tutt'e duje tenite core, nun ce avit''a abbanduná!..." 'A luna e 'o mare, sentenno stu pparlá doce e curtese, dicettero: "Chi 'o lassa stu paese? Va' nce 'o ddice ca restammo sempe ccá... pe' delizia 'e 'sta cittá!"